V poľnohospodársky využívanej krajine s veľkými blokmi monokultúr, často bez kúska vzrastlejšej zelene aspoň pozdĺž poľných ciest, niet veľa priestoru pre druhovú rozmanitosť. Čokoľvek, čo by sa mohlo rozmnožiť (buriny, byliny, hmyz), je decimované škálou herbicídov, pesticídov, fungicídov. Drobná zver brázdi polia a hľadá úkryt na lúkach, v riedkych porastoch popri cestách, drobných fragmentoch z nížinných lesov alebo v zarastajúcich vinohradoch.
Práve vinohrady sa stali útočiskom rôznych druhov cicavcov, vtákov, hmyzu, rastlín. Stalo sa tak „vďaka“ nezáujmu ľudí o tieto plochy, najmä ak sú situované ďalej od obce. Mnohé takéto miesta sú spolovice zarastené, akoby ani nemali majiteľa. Mladým sa moc nechce a starí už nevládzu. A tak sa pásy pozemkov delia na sporadicky vzorovo obhospodarované a na tie, ktoré si pomaly, ale isto berie späť Matka príroda. Podľa štádia sukcesie môžeme pozorovať a odhadovať, koľko rokov asi gazda nenavštívil svoj kúsok zeme. Niekde je to pár rokov, kde zväčša pichľavé kry len vykúkajú z hustej trávy, prípadne už začínajú ovládať dianie pomedzi stĺpy s drôtom. Nájdu sa aj parcely s novovznikajúcim mladým lesíkom zloženým z náletov orechov, moruší, čerešní, jaseňov, agátov, prípadne aj dubov.
Zopár takýchto „zákutí“ sa nám podarilo nájsť a prevziať na nich zodpovednosť za ďalší vývoj. Zväčša sa jedná o 10-15 metrov široké a aj stovku metrov dlhé pásiky. Pre toho, kto uvažuje o jedlom lese, sú tieto plochy priam ideálne. Dá sa na nich totižto nájsť už plno „hotových“ rodiacich stromov a krov. Stačí sa v čase zrelosti plodov poriadne na mieste poobzerať, ochutnať a ujasniť si, čo chceme pestovať a necháme to ďalej rásť. Jedná sa o kvalitné šípky, trnky, bazu, slivky, orechy. Dajú sa z nich vyrobiť napríklad chutné džemy, sirupy, aj kvas. Okrem úžitkovo významných nechávame na mieste aj skupinky pôvodných rastlín pre zver a biodiverzitu ako napríklad vtáčí zob, bršlen, svíb krvavý, hloh, všetko má svoje miesto. Zvyšné nálety odstránime a použijeme ako mulč alebo provizórny plotík. Voľné miesta medzi nimi obsadzujeme tým, čo chceme ešte pestovať a na pozemku sa to nenachádza. Často dosádzame liesky, driene, drobné bobuľové ovocie, stolový vinič, moruše, oskoruše a medonosné lipy. Všetko treba však obaliť pletivom, lebo srny a zajace by s tým spravili rýchly proces. Zvyšná starostlivosť zahŕňa občasné mozaikovité kosenie (2-3krát do roka) a zálievku podľa potreby, hlavne však v prvých dvoch rokoch po jesennej výsadbe. Súčasne s výsadbou treba vždy zamulčovať, šetrí to vodu a podporuje pôdny život.
Hore výsadba pomedzi kry, dole oskoruša,lieska ,vinič. Všetko treba obaliť pletivom ako ochranou pred obžerom
Ešte pred výsadbou dôsledne zvažujeme celkovú polohu, sklon svahu, kvalitu pôdy a orientáciu voči svetovým stranám. Ušetrí to mnoho práce a problémov do budúcna.
Vo svahovitom teréne so sklonom k erózii je vhodné vykopať svejly (priekopy) a pod ne sadiť. Pod svejlovým kopčekom sa totižto hromadí vlaha pre korienky rastlín. Poloha na svahu hovorí, čo kde sadiť. Hore na svahu je suchšie, takže tam pôjde vinič, drieň, prípadne orech. Naopak, lieskam sa bude dariť dole v údolí, kde je viac spodnej vody. Niečo má rado plné slnko, iné zas porastie v polotieni existujúceho stromu. Orientácia na svetovú stranu napovie, kedy počas dňa aj ročných období najviac svieti slnko a či sa jedná o suchší južný svah alebo chladnejší vlhší severný. Na rovine je to jednoduchšie, ale vinohrady sa zakladajú poväčšine na J-JV svahoch s nižšou bonitou pôdy.
Svejly vo svahu, stromom a krom pod nimi sa viac darí vďaka vlahe
Za najvyššie štádium sukcesie v podmienkach pahorkatín južného Slovenska sa považuje dubový les. Duby sa vyskytujú aj v zarastených vinohradoch, roklinách a iných nevyužívaných pôdach, o to častejšie, ak je nablízku nejaký starší jedinec. Tak je to aj v tomto prípade, okolo 60-80 ročného materského duba sa objavujú nálety od najmenších až po niekoľko desaťročných. Nechávame ich, jednak z úcty voči týmto stromom, ktoré hostia najviac druhov hmyzu a organizmov spomedzi všetkých druhov stromov u nás a jednak pre budúcnosť. Deti možno raz budú potrebovať drevo… A v letných horúčavách sa človek cíti príjemne v tieni košatého stromu. Navyše duby sú dlhoveké, pri správnom manažmente sa môžu dožiť viac ako len 200-300 rokov. Koľko uhlíka je uloženého v takom objeme dreva? Čím je strom starší, tým väčšia je jeho stabilizačná funkcia. Nielenže viaže uhlík a dáva kyslík, ale aj zadržiava v odumretej biomase vo svojom okolí vlahu, ktorú postupne uvoľňuje do ovzdušia a pomáha zmierňovať horúčavy. Svojou korunou láme vietor, stabilizuje koreňmi pôdu, ukrýva mnoho života. Je estetický. Nám to úplne stačí, aby sme prechovávali voči nim, ale aj všetkým ostatným stromom a krom patričnú úctu. Potrebujeme drevo, ale aj funkčnú krajinu plnú rôznorodosti. Nájdime znovu rovnováhu medzi našimi potrebami a funkčnosťou ekosystémov. Iba stabilné ekosystémy sú podmienkou našej prosperity.
Netvrdíme, že je treba hneď všetky zarastené vinohrady premeniť na lesosady, prípadne lesy. Kto chce víno, nech pestuje vinnú révu. Kto chce orechy, bobule, ovocie, nech sa okolo seba poobzerá, možno nájde polohotovú plochu. Dajú sa robiť aj kompromisy.
Nie nadarmo sa vraví, že naše okolie je odrazom nášho vnútra. Ako zmýšľame, tak aj konáme. Akú ústrednú myšlienku v sebe nosíme, takú energiu aj zo seba vyžarujeme a po čase sa nám začnú diať veci v súlade s týmto presvedčením. Aj to isté sa nám môže zdať iným, keď obrátime myseľ. V súlade s ochranárskym zameraním sme natrafili na fliačik zeme, ktorý si svojou polohou v teréne a stavom, v akom sa nachádza, zaslúži ochranu. Keď nie oficiálnu, tak aspoň malú súkromnú. Jedná sa roklinu v poľnohospodárskej krajine, uprostred polí a viníc. Pri vstupe do nej človek pocíti tajomno a začne mať rešpekt. Jednak kvôli starému hustému porastu, tôni, ale aj polodivokému rázu útvaru. Je domovom divej zveri, sú tu nory, ležoviská, hniezda, staré odumreté drevo, vlhkosť.
Mini skládku odpadu, tento kolorit našej krajiny, sme už odniesli a miesto sa môže naďalej uberať doterajším smerom. Staré popadané kmene budú naďalej tlieť na zemi, zver tu bude môcť nocovať, vtáky hniezdiť, stromy rásť.
Pretože to najlepšie, čo sa dá pre takéto miesta robiť, je nič! Môžete trochu priškrtiť agáty, nech jasene a duby získajú miesto a náskok v konkurenčnom boji, vybudovať v údolí rokliny hrádzku pre prípad povodne, ale to je všetko. Ostatné môže bežať svojím životom a vy to môžete pozorovať a učiť sa. Príroda je dimenzovaná na fungovanie bez človeka, to človek bez nej neprežije. Človek sa môže veľa naučiť, keď prechováva patričnú úctu. K sebe samému a svojmu okoliu. A zvlášť k miestam, ktoré za to stoja.
Vlado H.