Prišla k nám jar, ľudia aj krajina sa už prebudili a začali sa starať o svoje záhrady, sady a záhradky. Vo väčšine záhrad určite nájdeme jablone, hrušky, čerešne ale aj slivky a dule. Ja vám dnes predstavím oveľa vzácnejšie ovocie, ktoré v tejto dobe treba už hľadať. Ide o strom s názvom Jarabina Oskorušová a na ďalších riadkoch si aj o jednej z nich môžete prečítať niekoľko zaujímavostí.
Oskorušami a pálenkou oskorušovicou sú na Slovensku známe najmä myjavské kopanice. Najväčšiu jarabinu oskorušovú však treba hľadať v Modre. Odborníci zaoberajúci sa oskorušami a jarabinami zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre za účasti ďalších odborníkov zo Slovenska, Čiech a Nemecka oficiálnym premeraním potvrdili priemer kmeňa 160 cm. Strom má vo výške 1,3 metra od zeme obvod 503 cm čo z nej robí najväčšiu známu oskorušu na svete. V odhade veku sa názory odborníkov rôznia, od 360 do 500 rokov. Doteraz najväčšia zmeraná oskoruša vo Francúzsku s priemerom asi 150 cm už nežije.
„Tri modranské oskoruše sú chránené od roku 2003. Sú to vzácne stromy, sú svedkami života viacerých generácií, prežili historicky významné obdobia v živote Modry, možno sa pri nich prechádzali aj štúrovci. Vydržali zmeny v parceláciách, vo vlastníckych vzťahoch i spôsobe obhospodarovania okolitých pozemkov. Najväčšia oskoruša rastie na pozemku, ktorý donedávna patril neďalekej strednej škole.“ Bohužiaľ jedna z z nich dožila v posledných rokoch po tom čo jej dutinu zachvátil požiar. Je možné že požiar vznikol od blesku, ale skôr to bude nezodpovednosťou niektorých spoluobčanov.
Jarabina oskorušová
Rastie v Európe, Ázii a roztrúsene v severnej Afrike. Napriek tomu, že má veľmi dobré plody a kvalitné drevo, dnes ju radíme k ohrozeným druhom.
V Slovenských podmienkach sa dožíva 300 až 500 rokov. Jedná sa o vzácnu drevinu, ktorá bola v roku 1993 vyhlásená za Strom roka. Názov oskorušová je všeslovanský a je nejasného, asi až praeurópskeho pôvodu. Významná je nielen ako ohrozený druh, ale aj ako hospodársky využiteľná drevina, poskytujúca kvalitné drevo. Z ovocinárskeho hľadiska sú zaujímavé aj jej plody, ktoré po uhniličení získajú veľmi dobrú chuť. Ovocie obsahuje 14 až 17 percent fruktózy a glukózy, môžu ho konzumovať aj diabetici a je vhodné aj pre ľudí trpiacich chorobami tráviaceho ústrojenstva.. Z plodov sa vyrába aj kvalitná pálenka.
V našich podmienkach sa oskoruša vyskytuje v dubovom a buko-dubovom vegetačnom stupni. Bežný výskyt je vo výškach od 160 do 500 m n. m. Oskoruša sa môže vyskytovať ako solitér vo voľnej krajine – potom má výšku asi 10 až 15 m, šírka koruny až 20 m – alebo v lese, keď je vyššia ako v otvorenej krajine – jej výška je na úrovni okolitých stromov, ďalšou odlišnosťou je menšia koruna. Oskoruša je síce teplomilná rastlina, na druhej strane vyrastené stromy sú mrazuodolné (vydrží teploty do -30 °C). Dáva prednosť presvetleným suchým stanovištiam, ktoré sú bohaté na živiny. Je odolná proti exhalátom a smogu.
Jarabina oskorušová patrí medzi zriedkavejšie sa vyskytujúce, ohrozené druhy drevín. Pochádza z oblasti Stredozemného mora, hlavne z Apeninského a Balkánskeho polostrova, ale vyskytuje sa aj na Pyrenejskom polostrove, Kryme, v Malej Ázii a v severnej Afrike. Na Slovensku rastie najmä na juhozápade a juhu krajiny.
Oskoruša začína plodiť vo veku 10 až 20 rokov. Plody väčšinou dozrievajú a opadávajú od septembra do októbra. Množstvo ovocia je rôzne, v prípade stromu sa uvádzajú hodnoty od 300 do 1 200 kg, pričom platí, že solitérne stromy vďaka svojej veľkej korune sú na úrodu bohatšie ako stromy rastúce v lese. Úroda však nebýva každoročná. V súvislosti s neúrodu sa často nesprávne traduje, že ak je kvet oskoruše ožiarený bleskom, potom opadne a nedôjde ku tvorbe plodu. Údajne boli videné stromy, u ktorých boli plody len na jednej strane stromu, na druhej v dôsledku ožiarenia kvetov bleskom neboli plody žiadne. Plody sú sladké, šťavnaté a aromatické, ale pre konzumáciu je vhodné ich nechať uležať do tej doby, než zhnednú, tzv. hniličky.
Plodom oskoruše je malvica (dužinatý plod). Tvar plodov je rôzny, môže byť guľovitý, hruškovitý alebo aj vajcovitý
Plody je možné po uležaní jesť bez akejkoľvek ďalšej úpravy. Po pomletí sušených oskoruší je možné prášok používať na ochucovanie jedál (má príchuť škorice). Ďalšou možnosťou je výroba likérov či pálenky – tzv. oskorušovice. Plody majú aj liečivé účinky: používajú sa pri črevných ťažkostiach (sušené ovocie sa používa ako statikum, kým surové má účinky preháňadla), na reumu a pri horúčke. V prípade zmiešania oskorušovice s bylinkami a medom je možné liečiť aj prechladnutia.
Drevo oskoruše je najťažšie v celej Európe, je veľmi pevné a má peknú farbu aj kresbu, preto sa používalo v stolárstve, rezbárstve, ako materiál pre hudobné nástroje, vínne lisy a mechanické nástroje. v minulosti sa používalo vďaka svojej tvrdosti na hriadele vodných mlynov, Ďalej sa používalo ako materiál na ozdobné vykladanie nábytku. V súčasnej dobe oskorušové drevo spracúva len niekoľkých málo podnikov v Európe, čo je dané vzácnosťou oskoruše. Každopádne je veľmi kvalitné a je možné, že v budúcnosti dôjde k rozšíreniu pestovania oskoruše a využívania jej dreva.
Matej Polčic
zdroj: wikipédia.org, teraz.sk
